Nechýbalo veľa a tento článok mohol byť, naopak, plný hejtu. Našťastie je však plný premakaných fotiek od mojich parťákov z Hike the World a hlavne úžasných zážitkov. Vysoké Taury nám dovolili precítiť krásu hôr a splynúť s majestátnou prírodou, v ktorej sme boli takí maličkí ako bodka za touto nepodarenou vetou.
Trasa Dreiländer Tour prechádza Tirolskom, Salzburskom a zachádza aj do Talianska. Celý okruh má približne 70 kilometrov, 6000 metrov prevýšenia a cestou sa nachádza 6 vysokohorských chát, ktoré poskytujú nocľah. Vydajte sa na túto dobrodružnú cestu s nami.
Účastníci zájazdu
Martin
Vedúci zájazdu
Labužník, milovník prírody, opisovač prírodných krás Sládkovičovského typu.
„A tie výhľady, to vám poviem, to vám je krása, no niečo neskutočné!“
Mima
Junior hater specialist
„Show must go on“ človek. Bez Mimi by sme pomreli nudou niekde pred Richter Hütte.
„Pozri, aké sú tie kravy šťastné. Aj ja som šťastná krava.“
Marek
Tretie koleso
Nosič. Známy tým, že z batohu vytiahne vždy niečo zaujímavé. Väčšinou pivo.
Po dvoch pivách a troch tatranoch: „Ja odkedy nepijem, cítim sa oveľa lepšie.“
Deň 1: Plauener Hütte
Cieľom prvého dňa bola chata Plauener Hütte vzdialená menej ako 5 kilometrov od priehrady Zillergründl, kde sme sa doviezli autobusom. Pohodička, pokiaľ by som na chrbte nemal 15-20 kíl batožiny – radšej som to ani nevážil, nerobilo by mi to dobre na srdce. A tých šiestich pív, ktoré som sem krvopotne vyniesol, by som sa aj tak nevzdal. Každopádne prvý deň sa niesol v znamení útrap z batožiny.
Mima: „Prečo si kúpil tak veľa croissantov?“
Martin: „Povedala si, že ich mám kúpiť 10. Kúpil som ich 9 a ešte ma zdrbeš za to, že ich je veľa.“
Chata Plauener Hütte je relatívne ľahko dostupná, takže sme tu očakávali množstvo „turistov“ tatranského typu. Opak bol však pravdou a na chate sa zišlo niekoľko skupiniek horalov a horolezcov. My traja sme vyfasovali krásnu 7-miestnu izbu, na ktorej sme nakoniec boli sami.
Plauener Hütte (2363 m.n.m)
Chata Plauener bola postavená už v roku 1899, no už v roku 1914 bola opustená a v priebehu vojny vyrabovaná.
Po vojne, v roku 1920 bola chata opätovne otvorená a v nasledujúcich rokoch aj niekoľkokrát rozšírená. Bola dobudovaná nákladná lanovka, čistička odpadových vôd a tiež bola zavedená elektrina.
Dnes má Plauener Hütte kapacitu 76 lôžok a je ideálnym východiskovým bodom na vysokohorskú turistiku, či horolezectvo. A, samozrejme, je viac-menej „povinnou“ zastávkou na Dreiländer Tour.
Cena za noc: od 11 eur
WEB: www.plauener-huette.at
Kompletná fotogaléria z 1. dňa od Hike the World
Deň 2: Richter Hütte
Po celonočnom vytrvalom daždi sa na nás ráno konečne usmialo slnko. Náš úsmev bol však taký ten cez zuby, ako keď sa pred svokrou tvárite, že vám chutí jej sviečková… Čakali nás totiž dve náročné sedlá a poobedná búrka. Podobná tej, ktorá len 2 dni predtým vzala život piatim turistom vo Vysokých Tatrách. Vtedy by ste nechceli byť vo výške 2700 m.n.m.
Dali sme si raňajky za 12 eur, ktoré sme vlastne ani nepotrebovali a vyrazili na cestu. Prvé kilometre sa šlo traverzom po mokrých a šmykľavých skalách. Dám vám dobrú radu – bez vysokých turistických topánok sem radšej ani nechoďte.
Náročnosť stúpania do sedla Zillerplatenscharte (2874 m.n.m) by sa dala prirovnať s výstupu k vášmu bytu, keď vám nefunguje výťah. Nekonečným schodiskom postupne v rýchlom slede míňate virtuálny Kriváň, Gerlach aj slovinský Triglav. Celých 400 metrov prevýšenia na 1 kilometri! Nakoniec sa dostanete hore a tie nekonečné kopce atakujúce výšku 3400 m vám doslova vyrazia dych.
V týchto miestach sme sa začali stretávať so 4-člennou partiou nemeckých dôchodcov, ktorí mali tiež v pláne prejsť Dreiländer Tour. Najmä vodca svorky, volajme ho Helmut, nám v hlave utkvel najviac. Neviem, či fetil pleseň, alebo niečo iné, ale jeho nekonečne dobrá nálada nás sprevádzala celým trekom.
Po strmom zostupe k plesu Eissee nasledoval nekonečný traverz k druhému sedlu dňa. Na okolitých kopcoch sa začali zbiehať búrkové mračná a, priznám sa, že mi nebolo všetko jedno. Pridali sme do kroku, nech konečne prejdeme cez sedlo Windbachscharte s výškou 2693 m.n.m, po ktorom nás už čakala vytúžená chata Richter Hütte. Druhé sedlo mala byť malina, ale musím povedať, že nás morálne odrovnalo. Napríklad taká Mima by o tom vedela rozprávať svoje…
Mima: „Dnešná túra je riadna tortúra.“
Mima: „Mal si tu ísť sám a neťahať do toho cudzích ľudí!“
Mima: „Však počkaj! Ja ťa tak zoberiem k moru na dva týždne až ťa z toho j*bne!“
Strmý výstup po reťaziach bol ešte v pohode, no cesta smerom dole bola dobré šialenstvo. So 70-litrovým batohom na chrbte sme zostupovali asi najstrmším chodníkom, aký som kedy zažil s búrkovými mrakmi za pätami. Našťastie pri nás stáli všetci svätí a my sme došli k chate práve v momente, kedy padli prvé kvapky.
Richter Hütte (2374 m.n.m)
Pod majestátnymi vrcholmi Reichenspitze (3303 m) a Rosskopf (2845 m) stojí na skalnom brale chata Richter Hütte. Tá súčasná je už tretia v poradí, keďže o jej predchodkyne sa „postarala“ sama príroda.
Zaujímavosťou chaty je tiež to, že je to prvá vysokohorská chata v Alpách, ktorá mala so svetom spojenie telefónom a telegrafom, a to už od roku 1910! Dnes na chate nájdete starý telefónny aparát ako pamiatku na túto, vyše 100 rokov starú minulosť.
To, že chata je na naozaj neprístupnom mieste dokazuje aj fakt, že príjazdová cesta údolím pod chatou je zvyčajne až do leta zasypaná lavínami. Tie najväčšie z nich pokryli cestu snehom aj na niekoľko rokov! Práve kvôli problematickému zásobovaniu je chata otvorená vždy len na niekoľko mesiacov počas letnej sezóny.
Cena za noc: od 14 eur
WEB: www.richterhuette.com
Kompletná fotogaléria z 2. dňa od Hike the World
Deň 3: Zittauer Hütte
Hovorí sa, že tretí deň na treku by mal byť oddychový. Vzali sme si tieto slová k srdcu a nahodili sme šialené slimačie tempo. Plán bol zdolať sedlo Rosskarscharte (2689 m.n.m) a následne zostúpiť na chatu Zittauer Hütte (2330 m.n.m). Pohodových 9 kilometrov zaliatych slnkom s úžasnými výhľadmi do zelených dolín urobilo z tohto dňa fototuristiku.
A keď sme poobede prichádzali na chatu, už nás tam s hurónskym smiechom čakal Helmut. Prstom ukazoval na Martina obvešaného zrkadlovkami. Martin to okomentoval so šarmom sebe vlastným:
Martin: „Too much beauty. One is not enough.“
S Martinovým sebevlastným šarmom vám skúsim opísať aj samotnú Zittauer Hütte: „A tá chata, to vám poviem, to vám je krása! No niečo neskutočné, úplný luxus, to proste musíte vidieť. A tie výhľady… No proste krása!“ Akože je to tam fasa, fakt.
Zittauer Hütte (2330 m.n.m)
Chata Zittauer bola najväčšou chatou, na ktorej sme spali na Dreiländer Tour. Pôvodná chata bola na tomto mieste postavená už v roku 1901, pričom dnešnú podobu dostala po kompletnej rekonštrukcii v roku 2001.
Rakúšania berú ekológiu vážne a práve Zittauer Hütte sa môže pochváliť environmentálnou značkou kvality od Alpenverein. Chata disponuje vlastnou vodnou elektrárňou a čističkou odpadových vôd.
Okrem krásneho prostredia a vybavenia chaty veľmi príjemne prekvapila tunajšia kuchyňa. Ak chcete zažiť aj vy gastronomický zážitok, Zittauer Hütte vás zaručene nesklame.
Cena za noc: od 15 eur
WEB: www.zittauerhuette.at
Kompletná fotogaléria z 3. dňa od Hike the World
Deň 4: Warnsdorfer Hütte
Štvrtá etapa treku mala byť tou najkrajšou. Naše modlitby za krásne počasie boli, našťastie, vyslyšané, a tak sme o 6:30 plní elánu vyrazili za zážitkami. Prvou zastávkou bolo sedlo Rainbachscharte (2724 m.n.m), odkiaľ sa nám ukázala nádherná scenéria plná zelených lúk a masívnych ľadovcov. Nečudo, že som do sedla doslova vybehol za 54 minút.
Zostup na druhú stranu sedla Rainbachscharte si vyžaduje maximálne sústredenie. Sú tu vytvorené 3 súbežné cesty – jedna ťažšia ako druhá. Dobrou správou je, že toto je jediný náročný úsek dňa a váš čaká už len asi 20 kilometrov a 700 výškových metrov. Už len.
Lúky pod sedlom sú priam neodolateľné. Ideálne miesto na neskoré raňajky, pivo alebo pár shotov tatranu. A tatranu neodolal ani Helmut, ktorý nás s hurónskym smiechom opäť raz dobehol.
Mima: „Nechceme sa aj napiť? Niečoho iného ako alkoholu?“
Martin: „No to určite nie. Ale môžem ti naliať tatran.“
Martin: „Však dopi, lepšie ti zapíše.“
Mima: „Ja nechcem zapisovať.“
Pri zostupe k chate Krimmler Tauernhaus prechádzate od ľadovcov cez horské lúky a kosodrevinu až po ihličnaté lesy, ktoré nie sú drancované lesníkmi lykožrútmi. Zostúpite až do výšky 1622 m, čo je vlastne najnižšie položený bod celého treku.
Krimmler Tauernhaus (1622 m.n.m)
História chaty siaha dávno do stredoveku, kedy miestny statok dostal povolenie požičiavať výbavu zle vystrojeným cestovateľom a obchodníkom, ktorý tadiaľ prechádzali cez Alpy do Talianska.
Táto stará obchodná cesta, ktorá je dnes súčasťou Dreiländer Tour, zohrala dôležitú úlohu počas Druhej svetovej vojny a najmä krátko po nej. Vtedy tadiaľ uniklo do Palestíny vyše 8000 Židov, ktorí prežili holokaust, a to aj vďaka majiteľke statku, pani Liesl Geisler-Scharfetter.
Dnes táto chata slúži turistom a cyklistom, ponúka 90 lôžok a kvalitnú reštauráciu.
Cena za noc: od 50 eur
WEB: www.krimmler-tauernhaus.at
Po prestávke na obed, kde sme, samozrejme, opäť raz natrafili na Helmuta a jeho partičku, sme sa vybrali proti prúdu rieky Krimmler Ache k úpätiam hôr na hraniciach s Talianskom. Celé údolie je doslova rajom, najmä cyklistickým. Cestu lemujú pasienky, na ktorých sa pasú kravy, ovce a kone. Miestne biofarmy dokonca predávajú čerstvé mliečne výrobky a keď ich veľmi pekne poprosíte, tak vám predajú aj svoj vlastný chlieb.
Marek: „Vidím chatu! Vidím chatu!“
Martin: „Je to zlé, či ďaleko?“
Na konci údolia som už mlel z posledného. Mojím dopingom sa stal playlist Rock the bike na Spotify, vďaka ktorému som si posledných 100 výškových metrov dobrovoľne zopakoval ešte raz. Od chaty Warnsdorfer Hütte sme nemali veľké očakávania, predsa len je to chata pánu Bohu za chrbtom. Atmosféra chaty však bola doslova opojná a veru sa nám odtiaľ na druhý deň ťažko odchádzalo.
Warnsdorfer Hütte (2336 m.n.m)
Chata Warnsdorfer Hütte bola postavená už v roku 1897 pod ľadovcovými poliami neďalekých trojtisícoviek.
Drevená nadstavba chaty si zachováva svoj jedinečný alpský charakter a neopakovateľnú atmosféru. Prespať na tejto chate je skutočne veľkým zážitkom.
V súčasnosti ponúka chata ubytovanie pre 74 osôb. Chatár, starší pánko sršiaci životným optimizmom, vám zase ponúkne pravý podpultový Tatranský čaj!
Cena za noc: od 12 eur
WEB: www.warnsdorferhuette.at
Kompletná fotogaléria z 4. dňa od Hike the World
Deň 5: Rifugio Brigata Tridentina / Birnlückenhütte
Piaty deň nášho treku mal byť v znamení pohody a oddychu. Všetko sa to dosralo večer predtým, keď Martin vykonával veľkú potrebu s výhľadom na Gamsspitzl (2888 m.n.m). Nápad z toalety sa pretavil do reality a my sme už o šiestej ráno plní kadečoho, len elánu nie, na ten Gamsspitzl šliapali.
Výhľad z vrcholu bol parádny, o tom niet pochýb, lenže tých 450 výškových metrov si vybralo svoju daň pri neskoršom výstupe do sedla Birnlücke. Cesta, ktorá mala trvať 1:20 hod. nám trvala vyše troch hodín, počas ktorých sme sa na taliansku Tridentinu náležite pripravovali.
Lasciatemi cantare
Perché ne sono fiero
Sono un italiano
Un italiano vero
Dovoľte mi spievať
Pretože som na to hrdý
Som Talian
Skutočný Talian
Od polovice stúpania nám už asi kvalitne prepínalo, keďže sme sa turistom začali zdraviť buongiorno. Najskôr v duchu a potom aj nahlas sme začali snívať o talianskej pizzi, cestovinách, syroch a vínach. O to bolestivejšie bolo zistenie, že jediné, čo je na chate talianske, je jej názov. Merda!
Rifugio Brigata Tridentina / Birnlückenhütte (2441 m.n.m)
Chata Rifugio Brigata Tridentina je jedinou chatou na Dreiländer Tour, ktorá sa nachádza na talianskom území.
Chata bola postavená v roku 1900 a slúžila ako hostinec. V roku 1927 ju však kúpila armáda a na dlhé polstoročie slúžila na vojenské účely.
Dnes je chata obľúbeným cieľom turistov. Jej kapacita je 46 lôžok.
Cena za noc: od 14 eur
Deň 6: Zillergründl
Posledný deň nás čakalo 20 kilometrov a od obeda dážď. Tomu sme podriadili celý náš program a hlavne budíček na 5:30. Nedomysleli sme však jednu vec – totálnu tmu. Keďže Martin svoju čelovku zabudol niekde na Richter Hütte, vyraziť za tmy neprichádzalo do úvahy.
Z chaty sme nakoniec vyrážali až okolo siedmej. Kilometre odsýpali, no cieľ bol aj tak neskutočne ďaleko a nám pomaly dochádzalo jedlo. Pred posledným stúpaním, asi v polovici trasy, sme z batohov povyťahovali posledné zbytky jedla. Doslova zbytky – polovicu Margotky, suché kôrky, obschnutý syr a moju sójovú konzervu, či ký ďas to bol.
Martin: „Ooo, Margot!“ [ooo my god]
V tom však prichádzala nádej – vždy dobre naladený Helmut! Mima nahodila svoj smutný pohľad á la kocúr zo Shreka a vysvetlila Helmutovi našu zúfalú situáciu ohľadom podvýživy. Helmut žerúc klobásky nás, samozrejme, pochopil a poprial nám veľa šťastia na ďalšej ceste. Kým sme odišli, ešte sa opýtal, či nám náhodou neostalo z tatranu. Žiaľ nie, veľmi radi by sme ho ponúkli.
Po prechode sedlom sme čakali síce dlhý, ale nenáročný zostup k jazeru. Alpy však opäť nesklamali a ani zostup nebol zadarmo. Potešilo nás ale, že k chate pri jazere Zillergründl sme prišli presne v momente, keď padli prvé kvapky. Celý Dreiländer Tour sme teda prešli suchou nohou.
Mima: „Ja som zostarla o 20 rokov na tomto tripe.“
Martin: „Ani nie. Už predtým si vyzerala na 40.“