Podniknúť v auguste viacdňový trek v Alpách je už taká moja tradícia. Začalo to ešte kedysi dávno v dobe predcovidovej, kedy sme s Martinom a Mimou absolvovali Dreiländer Tour vo Vysokých Taurách, pokračovalo pánskou jazdou po Venediger Höhenweg a v roku 2023 sme pridali ešte jeden kratší trek po Hochschwabe. Slovo dalo slovo a my sme si opäť obuli turistické topánky, tentokrát v zmiešanom zložení: Naty, Janka, Martin a ja.
Terén, ktorým Karnischer Höhenweg prechádza, je o niečo jednoduchší ako Vysoké Taury či Venediger. Celé pohorie je viac zelené a menej kamenisté. Mala to byť taká príjemná 5-dňová prechádzka pozdĺž hraníc Rakúska a Talianska, no nakoniec to bol celkom kvalitný boj pre všetkých zúčastnených. A to si dovolím tvrdiť, že kondička nám nechýba, veď posúďte sami:
- 🏅 Naty, ktorá absolvovala cestu hrdinou SNP
- 🏅 Janka, ktorá absolvovala El Camino do Santiaga de Compostela
- 🏅 Martin, ktorý má pochodené hádam celé rakúske Alpy
- 🏅 a ja, so skúsenosťami z 24-hodinových cyklozávodov, napríklad z Nürburgringu
Deň 1: Wolayersee Hütte
Ak je niečo, čo ma na týchto viacdňových trekoch nebaví, tak to je šoférovanie na miesto určenia. A potom ešte vynáška toho ťažkého batohu na hrebeň. Ja viem, tie pivá som si mohol odpustiť, ale ak sa dočítate až k štvrtému dňu, pochopíte ich význam.
Trek sme začínali pri chate Valentinalm neďaleko horského prechodu Plöcken Pass, kde si za menší poplatok môžete nechať auto na týždeň i na dva. Výstup na chatu Wolayerseehütte nie je 2x dychberúci. Je len 1x dychberúci – dych vám zoberie tých skoro tisíc výškových metrov, ktoré musíte cestou na chatu prekonať. Odmenou vám bude krásna chata na brehu jazera Wolayersee, ktorú vedie chatár Helmut Ortner, inak skúsený horolezec aj z 8-tisícoviek.
Pri ňom by som sa pozastavil, lebo tak arogantného človeka by ste našli možno tak na úrade vlády Slovenskej republiky, ale určite by ste ho nečakali na horskej chate v Alpách. Na našu otázku, koľko stojí večera, sme dostali odpoveď až potom, ako sme povedali, že sme zo Slovenska (a teda lacná rozhodne nebola). Odporúčam si prečítať aj iné recenzie na Google Maps, či Tripadvisore, rozhodne stoja za to. Žiaľ, ak sa rozhodnete pre túto trasu, nie je veľmi iná možnosť, kde prespať. Talianská chata na druhej strane jazera je momentálne v dlhodobej rekonštrukcii. Ale neklesajte na duchu, k slzám vás Helmut neprivedie. K tým vás privedie samotný Karnischer Höhenweg v najbližších 2-3 dňoch! Ou-yeah!
Deň 2: Hochweißsteinhaus
Na Wolayerseehütte sme sa z pochopiteľných dôvodov nezdržiavali dlhšie, ako bolo nutné. Trasa druhého dňa začína pomerne prudkým klesaním do zeleného údolia obklopeného horami. Cestou budete stretávať ovce a kravy a len veľmi málo turistov. Čo nebudete stretávať, tak to sú zdroje pitnej vody. V tomto prípade si vaši spolupútnici určite veľmi rýchlo spomenú na váš sixpack Plzničky a najmä na vodný filter Sawyer mini.
Druhý deň je poznačený dvoma stúpaniami. Tým prvým, ktoré je ešte v tieni hôr a stromov, sa dostanete na taliansku stranu ponúkajúcou epické výhľady na vzdialenejšie Dolomity, ale aj na krásne scenérie s horskými plesami v údolí. Ak ste videli taliansky film Osem hôr, tak presne takéto scenérie tu na vás čakajú!
Výhodou rakúskych a talianskych hôr oproti našim Tatrám je aj to, že vo väčšine horských plies sa môžete legálne okúpať. My sme tento ich „účel“ samozrejme hojne využívali, keďže nám už pekne pripekalo na hlavičky. Horské plesá nám slúžili aj ako zdroj pitnej vody.
Druhé stúpanie je náročné na morál. Ten kopec proste nemá koniec! Môžete sa vyžívať aspoň v okolitej faune a flóre. Alebo si strčte slúchatká do uší a pustite si nejaký motivačný podcast, alebo čo. Z hrebeňa už uvidíte chatu Hochweißsteinhaus a kravy, z ktorých majú na chate čerstvé mlieko. Myslím, že aj toto by mohla byť dobrá motivácia. Alebo ak mlieko nepomôže, tak Weizenbier to istí.
Deň 3: Porze Hütte
Na rakúskych horských chatách fungujú sprchy na žetóny – za 3€ si kúpite žetón a ten vám vystačí asi na 4 minúty sprchovania. Na Hochweißsteinhaus som asi vychytal nejaký 24-karátový investičný žetón, lebo sprcha mi nie a nie vypnúť. Ono to bola asi cena útechy za to, čo nás v tretí deň na Karnischer Höhenweg čakalo. Priame slnko, žiaden tieň, minimum vody. Pot a slzy. A úpalové stavy. Ale poďme po poriadku.
Prvé 4 kilometre od chaty sme stúpali v tieni horského masívu, no už v sedle sme si uvedomili, že tretí deň bude extrémne náročný. Teplota stúpala k 30 stupňom už pred obedom. Na horskej lúke na hrebeni sme si dali krátku pauzu. Bolo tu jazierko, prvé a posledné na dnešnej 20 km hrebeňovke. Môj filter na vodu tu šiel bomby.
Po načerpaní síl (a vody) sme sa vybrali v ústrety nášmu pripečenému osudu. Zo začiatku som si ešte užíval krásne výhľady – vľavo na talianske Alpy, vpravo na tie rakúske. Čoskoro som však začal venovať svoj focus skôr na sondovanie tieňa a nie výhľadom. Niekto tam hore ma asi vyslyšal a na cca 14. km sme objavili hneď pri turistickom chodníku jaskyňu! Bolo to v čase, keď sa nám od zúfalstva tlačili do úst nadávky a do očí slzy. Teda v čase najvyššom.
Do cieľa stále ešte chýbalo pár vrcholov a relatívne dosť kilometrov. Tu už šiel každý za seba, ale nakoniec sme všetci bez ujmy dorazili na Porze Hütte. Odmenou nám bol gastronomický zážitok, na druhú stranu zamrzelo to, že chate sa v ten deň pokazilo vodné čerpadlo a teda na sprchu sme mohli zabudnúť. Ja som mohol jedine tak s nostalgiou spomínať na moju nekonečnú 4-minútovú sprchu na Hochweißsteinhaus.
Deň 4: Obstansersee Hütte
Na štvrtý deň si Naty povedala, že jej to za tie slzy nestojí a že si radšej predĺži pobyt na Porze Hütte o jeden deň. Pokračovali sme teda už len v trojici. Trasa štvrtého dňa bola síce o niečo kratšia ako deň predtým, ale čakala nás podobná porcia prevýšenia a technickejší terén.
Odhliadnuc od všetkých tých výziev, ktoré sme na Karnischer Höhenweg museli prekonať, sme mali v itinerári aj tri veľké highlighty dňa:
- tým prvým bolo jazero s príjemne chladenou 16-stupňovou vodou a 12-stupňovou Plzničkou
- druhým highlightom bol skvelý obed na idylickej chate Filmoor-Standschützenhütte
- a tým posledným bol vrchol Pfannspitze (2.678 m. n. n.), ktorý bol zároveň aj najvyšším bodom celého treku a miesto s asi najkrajším výhľadom
Na záver sme to ešte zaklincovali kúpaním v Obstansersee, keďže čakačky na sprchu boli vyše 30 minút. Po ďalšom pekelne horúcom dni to však bola skvelá bodka.
Deň 5: Kartitsch
Posledný deň bol zostupový. Teda ako pre koho – Martin si so svojím novým českým kamarátom vybehol ešte raz na Pfannspitze na východ slnka, lebo veď prečo nie. Na nás lenivších čakalo už len 13 výškových metrov hore a cca 1000 smerom nadol. Aj keď tie zostupovky sú väčšinou nuda popretkávané nepríjemným pocitom návratu do práce, cesta z Obstansersee dole do dediny stála za to! Veď posúďte sami.
Z Kartitsch na Valentinalm, kde sme mali zaparkované auto, je to cesta na pár hodín. Najskôr pôjdete dvoma autobusmi po kľukatých a úzkych miestnych cestách, na ktorých vám bude približne tak nevoľno ako Šalitrošovi, keď musel hlasovať za vládne návrhy. No a potom si, po výdatnom obede v mestečku Kötschach, stopnete miestneho šuhaja na oktávke, ktorý vás ochotne zavezie až na Valentinalm. A vy, plní zážitkov z Karnischer Höhenweg, môžete začať plánovať ďalší legendárny trek po rakúskych Alpách.
Trasa treku
Máte otázky k Karnischer Höhenweg? Alebo odporúčanie na nejaký podobný trek? Podeľte sa oň dolu v komentároch a možno sa na ďalšom treku stretneme!
Ohodnoťte tento článok
Karnischer Höhenweg - v pote a slzách Korutánskymi Alpami