Legenda menom Salzkammergut Trophy 2019 

Na preteky v Bad Goiserne sa každý rok neskutočne teším. Je pravda, že som tu síce nikdy neštartoval, ale doslova žeriem Imromanove reporty na MTBiker. Najdlhšia trať má totiž brutálnych 210 kilometrov a vyše 7000 metrov prevýšenia. To sú parametre, ktorými sa nemôže pochváliť žiadny iný cyklomaratón v našom stredoeurópskom priestore.

Tento rok som sem neplánoval ísť. Tak ako vlastne každý rok. Týždeň pred pretekom mi však písal Tomi, parťák z FTC CC Fiľakovo, či neprevezmem jeho štartovné. A keďže sa dám nahovoriť na každú blbosť, bolo rozhodnuté.

74 kilometrov v daždi

Predpoveď počasia vyzerala kadejako, len nie lákavo. Letnú pohodičku si predstavujem inak ako trápiť sa na MTB pretekoch pri 99% pravdepodobnosti dažďa s občasnými búrkami.

Do Obertraunu, odkiaľ štartovala 74-kilometrová trať, sme prišli do nitky premočení. V tom daždi sa nedalo robiť nič iné ako čakať. Spojil som teda príjemné s užitočným a šiel som čakať pred ten jeden záchod, ktorý na štarte bol. To som ešte nevedel, že tu spoznám svojho „sracieho“ kamoša, s ktorým to budeme ťahať spolu prvú polovicu trate.

Štart mojej prvej „Salzky“

Človeku stačí ku šťastiu naozaj málo. Teraz nemyslím na to, že som sa včas dostal na WC, aj keď, samozrejme, aj to potešilo. Chvíľu pred štartom prestalo pršať a nás tak od zimy klepalo o trochu menej. Hneď po štarte sa však šlo celkom slušné tempo, takže na zimu som si už ani nespomenul.

Prvých 11 kilometrov zbehlo naozaj rýchlo. Šlo sa striedavo po asfalte, šotoline a upravenom singláči len s minimálnym prevýšením. Trochu som ľutoval, že sa predo mňa dostali aj premotivovaní jedinci, pretože už ochvíľu sa malo začať stúpanie na legendárny Salzberg.

Salzberg a jeho 30-percentné stúpanie

Obavy sa potvrdili. Na strmom a úzkom chodníku začali premotivovaní jazdci odpadávať. Niektorí doslovne – proste sa z ničoho nič vysypali na chodník a sto ľudí za nimi muselo stáť. Úzky chodník sa čoskoro zmenil na šotolinu a tá zase na asfaltku, ktorej sklon je doslova dychberúci. V najstrmšom úseku vyše 30%.

Stúpať na Salzberg je náročné, ale aj krásne zároveň. Kopec divákov nás hecovalo dopredu, takže zosadnúť z bicykla mi ani nenapadlo. Na najstrmšom úseku sa mi však začalo nebezpečne dvíhať predné koleso a nech som sa akokoľvek snažil, ťažisko sa mi nepodarilo dostatočne znížiť. Pomohlo mi až zníženie sedlovky asi o 2 cm nižšie. Nakoniec som Salzberg s jedným krátkym zastavením vyšiel a bol to super zážitok. Už len pre tento kopec sa sem oplatilo ísť.

Rossalm a najvyšší bod trate

Po krátkom klesaní, kde som mimochodom nevidel ani… nič, sa začalo najdlhšie stúpanie dňa. Šlo sa mi super, spolu so „sracím“ kamošom sme obiehali jedného bikera za druhým, až sme sa nakoniec zišli štvorčlenná partia chalanov s približne rovnakou kondičkou. No dobre, jeden z nás (a ja som to nebol), bol predsa výkonnostne trochu inde. Kým my sme vypľúvali dušu, on si stihol odskočiť, opäť nás dotiahnuť a nakoniec nám dať na vrchole Rossalmu asi 15 sekúnd.

V druhom zjazde sa zopakoval rovnaký scenár. Okuliare boli buď zarosené, mokré alebo zarosené aj mokré zároveň, čo v každom prípade znamenalo asi toľko, že som videl viete čo. Kamoš zo záchodu mi opäť zdrhol, rovnako ako asi 20 ďalších bikerov.

Posledný úsek zjazdu sa šiel hlavnej ceste za plnej premávky. Tu som mal trochu pochybnosti, či vôbec idem správne, keďže vpredu ani vzadu nebol žiadny z bikerov. Keď ma klepalo od zimy v upršanom zjazde, mal som navyše (opäť) pochybnonsti aj o svojom (psychickom) zdraví.

Skvelí fanúšikovia

Myslel som, že Salzka ma ohúri okolitou prírodou a úchvatnými výhľadmi. Možno by to tak aj bolo, keby som cez okuliare vôbec niečo videl, no najviac ma bavili fanúšikovia. Na občerstvovačke pri dedinke Gosau som dokonca započul svoje meno z reproduktorov čo bolo v danom momente lepšie ako akýkoľvek doping.

Popri trati povzbudzovali aj náhodní okoloidúci, turisti, mladí aj starší. Úplne úžasná bola mexická vlna asi šiestich malých detí 20 kilometrov pred cieľom. Boli dokonale zladení – veď aby aj nie, keď som sa pohyboval niekde na 5473. mieste, na nacvičenie choreografie mali času dosť.

Nešťastný posledný zjazd a cieľová rovinka

V zjazdoch som išiel ešte pomalšie ako zvyčajne. Šmykľavá šotolina, slepecké okuliare a slicky na zadnej pneumatike mi našepkávali, že ísť rýchlejšie nie je dobrý nápad. V tom som za zákrutou uvidel na zemi jedného z bikerov, s ktorým som stúpal na Rossalm. Ležal na zemi s bolestivým výrazom v tvári a s takou triaškou, akú som ešte nevidel. Zastal som pri ňom, ale ďalší s jazdcov ma ubezpečil, že sa o neho postará a že mám ísť ďalej.

Opatrne som dozjazdoval, aby som v rozbitom teréne pár kilometrov pred cieľom nedostal defekt. Záver je rovinatý, no ako na potvoru som okolo nemal nikoho, s kým by sme sa prestriedali. Asi 10 sekúnd predo mnou síce šiel jeden chlapík, ale nedarilo sa mi docvaknúť ho. Nakoniec som zistil, že to bolo kvôli trom defektom v prednej pneumatike.

Aká bola Salzka 2019?

Odhliadnuc od fakt hnusného počasia ma Salzkammergut Trophy 2019 milo prekvapila úrovňou organizácie. Teda neprekvapila, nič iné som ani nečakal. Organizátori mysleli na všetko, s maratónmi na Slovensku sa Salzka porovnávať nemôže – je to proste úplne iný level.

Salzkammergut Trophy 2019 – výsledky jazdcov z FTC CC Fiľakovo

Trasa: 74 km / 2450 m

Salzkammergut Trophy 2019 – kompletné výsledky