Keď som pred troma rokmi absolvoval svoj prvý viacdňový trek Dreilander Tour, vedel som, že sa do Álp určite vrátim. Z nespočetných možností, ktoré Alpy ponúkajú, vyhrali opäť Vysoké Taury, konkrétne hory v okolí majestátneho Großvenedigeru. Pozývam vás na malé obhliadnutie za naším 6-dňovým dobrodružstvom.
Tatra boys a pani Ilonka
Zostava pre Venediger Höhenweg sa nám párkrát pred trekom zmenila. Nakoniec z toho bola pánska jazda v podaní: Adrián, Marek, Martin a Matúš. Vždy pozitívne naladenú pani Ilonu z Nemecka sme stretli na treku niekoľkokrát a vždy nám dodala kopec energie.
Deň 1: Johanisshütte
Najhorší deň na treku je jednoznačne ten prvý. Musíte totiž vytrepať seba a svoj ťažký batoh do výšok, ktoré budú nasledujúce dni vaším novým domovom. V našom prípade to znamenalo 1400 výškových metrov a zdolanie sedla Türmljoch s nadmorskou výškou 2772 m.n.m. Východiskovým bodom je parkovisko Ströden, kde týždňové parkovanie vyjde na 12 eur. Odporúčam porovnať s Vysokými Tatrami.
Príjemným prekvapením na trase bola chata Essener-Rostocker Hütte asi v polovici stúpania. Aj keď sme mali plné batohy jedla, zastavili sme sa tu na obed. A spravili sme dobre! Najlepší gastro zážitok na celom treku bol bez pochýb práve tu. Ak sa tu vyskytnete, tak Essener-Rostocker Hütte by mala byť povinnou zastávkou.
Po obede na Essener-Rostocker Hütte nás čakalo ďalších 700 výškových metrov do sedla. Stúpanie po slniečku bolo celkom náročné na spotrebu vody. Určite si na trek zoberte filter na vodu. Nám zachránil smädné krky hneď v prvý deň a potom ešte niekoľkokrát.
Martin: Tu je ľudí jak na Zelenom plese!
Matúš: Ani nie. Na Zelenom plese je toľko ľudí len keď prší.
Aďo: Keď prší a je utorok.
Marek: Keď prší a je utorok v novembri.
Johanisshütte (2121 m.n.m.)
Chata Johanisshütte je učupená v doline pri ľadovcovom potoku Dorferbach vo výške 2121 m.n.m. Vedie tu cesta, po ktorej sa dá prísť autom, takže na náš vkus tu bolo celkom veľa ľudí. Ale nemusíte sa báť – toľko ľudí ako niekde na Popradskom plese tu určite neuvidíte. Chatu spravuje milá rodinka a aj keď sa nejedná o chatu, ktorá vám vyrazí dych (nie sú z nej takmer žiadne výhľady), nájdete tu všetko, čo na vašom treku budete potrebovať – chutné a výdatné jedlo, čisté a pohodlné postele a sprchu na 4 minúty za 3 eurá.
Cena za noc: od 15 eur
WEB: Alpenverein Johanisshütte
Deň 2: Eisseehütte
Highlightom druhého dňa bol jednoznačne vrchol Kreuzspitze s nadmorskou výškou 3155 m.n.m. Výstup sem od Johanisshütte nie je nijako technicky náročný, aj keď sme sa obávali čiernej trasy. Z vrcholu je pekný panoramatický výhľad a aj keď ide o miernu zachádzku cestou na Sajathütte, určite by som si dal tú námahu vystúpiť sem.
Trochu náročnejší je zostup po reťaziach na Sajathütte (2600 m.n.m.), ale keď to zvládli 11 a 14-roční chalani z Holandska, priemerne zdatnému turistovi zo stredoeurópskeho prostredia v sandáloch, bielych ponožkách a s igelitkou v ruke by to nemalo robiť žiadne problémy. Inak na Sajathütte je nákazlivo pozitívny personál. Zastavte sa tu minimálne na jeden Schnapps.
Zo Sajathütte na Eisseehütte je to prechádzka po vrstevnici s úžasnými výhľadmi do hlbokých alpských dolín. Pri takých výhľadoch bolo jasné, že príchod na Eisseehütte do 17:00 nestíhame. Po tomto čase nám totiž prepadá rezervácia, ak nenahlásime telefonicky neskorší príchod. A to bez signálu urobíme naozaj ťažko. Našťastie okolo bežala chatárka Lina, ktorá, nebyť na bežeckom tréningu, by veľmi rada ochutnala z nášho Tatratea.
Nakoniec z nášho Tatranu ochutnalo na chate viacero ľudí. Okrem chatárky Liny to bola aj milá pani Ilona z Rožňavy. Teda z Nemecka. Teda aj z Rožňavy aj z Nemecka. Ilonka sa stala našou parťáčkou na nasledujúce dva dni.
Eisseehütte (2521 m.n.m.)
Eisseehütte je menšia chata s kapacitou do 50 ľudí. Svojou polohou je ideálnym východiskovým bodom pre výstup na Großvenediger. K dispozícii je aj niekoľko 2-lôžkových izieb, ale odporúčam si ich registrovať s veľkým predstihom (aj 3 mesiace vopred), lebo sa rýchlo vychytajú.
Cena za noc: od 31 eur
WEB: www.eisseehuette.at
Deň 3: Bonn Matreier Hütte
Po dvoch dňoch výživnej turistiky nás čakala oddychovka, ktorej cieľom bola najvyššie položená chata na našom treku, Bonn Matreier Hütte vo výške 2750 m.n.m. Na tomto úseku sa vám opäť otvoria krásne výhľady do doliny, o miesta na príjemný chill naozaj nie je núdza. Cestou je potrebné prekonať jedno menšie sedlo s asi 150-metrovým prevýšením a záverečný stupáčik na chatu, ale naozaj nič náročné. Nám táto krátka etapa vyhovovala, lebo o 15:00 hlásili dážď. No úplne im to nevyšlo – nakoniec nám na Bonn Matreier Hütte nasnežilo, na august celkom výdatne.
Bonn Matreier Hütte (2750 m.n.m.)
Táto krásna chata ponúka okrem nádherného výhľadu aj skvelé ubytovanie pre vyše 60 ľudí, skvelé jedlo a fakt milý personál. Okrem toho tu nájdete aj najvyššie položenú kaplnku vo východných Alpách. Žiaľ, pre nedostatok vody nie je možné využívať sprchu. Voda tu navyše nie je pitná, takže filter aj tu fungoval na plné obrátky.
Cena za noc: od 20 eur
WEB: Alpenverein Bonn Matreier Hütte
Deň 4: Badener Hütte
V štvrtý deň sme sa prebudili do mrazivého a zasneženého rána. Dá sa povedať, že s odchodom sme sa neponáhľali, lebo sme čakali, kým ranné lúče roztopia sneh a vysušia skaly na dvoch náročných sedlách dnešného treku – Kälberscharte a Galtenscharte. Dá sa povedať ale aj to, že sme proste len čakali, kedy sa uvoľní jeden z dvoch záchodov na vykonanie rannej potreby. Prvý dôvod je viac sexy a cool, tak to bude určite tými rannými slnečnými lúčmi.
Prvé sedlo sme šli fakt opatrne, na mokrých skalách sa nebezpečne šmýkalo. Druhé sedlo bol však iný záhul! Ani nie tak výstup, ako skôr 600-metrový zostup do doliny. Čakali sme reťaze a sutinu pod nohami. To sa nám splnilo a až taký problém to nebol. Väčší rešpekt sme mali z horských kôz asi 50 výškových metrov nad nami, ktoré sa rozhodli na nás spáchať atentát skalami.
Dosť nepríjemný pocit, keď na vás kamarát kričí „skalaaa“ a vy sa na reťaziach ani neviete rozbehnúť. A keby aj áno, tak neviete do ktorej strany. Len si zakryjete hlavu, čakáte a počúvate ako 5-centimetrový projektil presviští pol metra od vás. Ešte nepríjemnejší je ten pocit, keď sa dole v doline dozviete, že to varovanie bolo ohľadom 20-kilového šutra, ktorý sa rútil 3 metre za vami a nie ohľadom nejakej 5-centimetrovej smietky. Ale kamarátov mám dobrých. Vraj keby ma to trafilo, tak si z môjho batohu zoberú posledné dve plechovky piva a kľúče od auta. Zlaté.
Po zdolaní a prežití Galtenscharte nás čakala prechádzka po ďalšej krásnej zelenej doline plnej oviec. Idylka, len neviem, čo s nami tie zvieratá mali. Prvé dve ovečky boli celkom milé, aj pofotiť sa dali. Ale potom prišiel nejaký ovečný gang a začali byť husté. Tatra boys sa ale nezľakli, pastier Maťko vytiahol turistické palice a odplašil krvilačné ovečky. Ouu yeah!
Marek: Pasieš, Maťko? Pasieš?
Badener Hütte
Ďalšou krásnou chatou bola Badener Hütte priamo pod ľadovcovým masívom. Teda… úplne tak priamo nie, ale v čase jej postavenia asi priamo pod ľadovcom bola. Ide o menšiu chatu s kapacitou okolo 40 osôb, ale, podobne ako na ostatných chatách, aj tu pôsobí fakt milý rodinný personál. Nevýhodou chaty je len jedno WC, výhodou zase sprcha za 3 eurá na 4 minúty.
Cena za noc: od 15 eur
WEB: Alpenverein Badener Hütte
Deň 5: Venedigerhaus
Piaty deň tripu patril zostupu k Venedigerhaus, hostincu v údolí rieky Gschlößbach. Čakalo nás len jedno sedlo s prevýšením okolo 160 metrov a s výhľadom na ľadovec obkolesujúci majestátny Großvenediger. Posledný deň treku nám svojimi scenériami doslova vyrážal dych. Pri ľadovcovom plese sme dojedli posledné zásoby jedla a dopili posledné kvapky Tatranu a po nenáročnom zostupe sme dorazili k Venedigerhaus.
Ak sa vám zdá zostup príliš krátky, môžete si ho predĺžiť o návštevu Alte Prager Hütte, kde je vraj aktuálne horské múzeum. Pri pohľade na kamenistý terén sme sa tejto myšlienky vzdali hneď v jej počiatkoch.
Ale kašlať múzeum.
Čo tam budeme? Cepín hrdzavý obzerať?
Venedigerhaus (1691 m.n.m.)
Tento hostinec v nádhernom a idylickom údolí rieky Gschlößbach je vstupnou bránou do pohoria Venediger Group. Nás však mierne vytáčali čakacie doby na jedlo a pitie. Vysoká cena za ubytovanie sa asi dá pochopiť, dostanete krásnu izbu ako u starej mamy, ale ak sa chcete dobre vyspať, asi by som volil iné, pohodlnejšie a asi aj lacnejšie ubytovanie.
Cena za noc: od 37 eur
WEB: www.venedigerhaus-innergschloess.at
Deň 6: Matreier Tauernhaus
Bonusový šiesty deň bola vlastne len krátka prechádzka do civilizácie. Ak sa vám nechce chodiť, odviezť sa môžete taxi traktorom, ktorý za sebou ťahá otvorenú vlečku, ale na týchto 4 kilometroch je veľa pekných miest, kde si môžete vychutnať krásu prírody. Od Matreier Tauernhaus ide miestna autobusová linka do mestečka Matrei in Osttirol a odtiaľ ďalší autobus k parkovisku Ströden. Jednosmerný lístok na celú vyše 40 km trasu stojí 10,70 eur, pričom autobus od Matreier Tauernhaus jazdí raz za dve hodiny. Nabudúce by som obetoval vyslať na túto strastiplnú cestu len šoféra a ostatní členovia zájazdu majú 2 hodiny času a 10-eurový budget na pár posledných Weizenbieren.
Prečo (ne)ísť na Venediger Höhenweg?
Ak sú aj pre vás Vysoké Tatry príliš malé a príliš preplnené, naozaj nemáte nad čím váhať! Venediger Höhenweg vo Vysokých Taurách naplnia vaše predstavy o ideálnom treku. Nájdete tu dychberúce výhľady na majestátne 3-tisícovky, výhľady do až gýčovo krásnych alpských dolín a na chatách priam až luxusné ubytovanie za prijateľné ceny a, samozrejme, milý personál.
Čo vo Vysokých Taurách určite nenájdete, to sú davy turistov. A občas mobilný signál. Či je to kauzalita, alebo len náhoda, to už ťažko povedať, každopádne čo povedať môžem je, že sem určite choďte! Zamilujete si to tu, to vám garantujem.
Náš Venediger Höhenweg v číslach:
- Vzdialenosť od Bratislavy: 570 km
- Dĺžka treku: 66,2 km
- Prevýšenie: 4.035 m
- Počet nocí: 5+1
- Náklady: cca 330 eur / os.